Značka MANUZONA funguje oficiálne od r.2016 ako zóna ručnej výroby. Venovaná je hlavne ovčej vlne a čoraz viac IBA ovčej vlne a v poslednej dobe takmer výhradne LOKÁLNEJ ovčej vlne 🙂 Hrať s vláknami som sa začala dávno, k háčiku a ihliciam sa vrátila popri deťoch, ale ten správny zvrat nastal, keď som sa naučila priasť na kolovrátku a začala sa zaujímať o našu, slovenskú a českú ovčiu vlnu a situáciu jej spracovania (ktorá je neutešená). Za posledné roky mi prešlo rukami mnoho kíl vlny rôzneho typu a rôzneho stupňa znečistenia :-D, neustále sa učím remeslo a rozširujem si arzenál techník, vedomostí a zručností. Od r. 2017 spolupracujem s ÚĽUV-om ako registrovaný výrobca a lektorka kurzov Spriadania vlny. Na podnet ÚĽUV-u som tiež vytvorila publikáciu Ručné spracovanie vlny, ktorá vyšla v ich edícii Škola tradičnej výroby a remesiel. V r.2018 vzniklo naše občianske združenie Naša vlna, ktoré sme založili spoločne s ďalšími spriaznenými vlnenými dušami, a ktorého úlohou je vedenie pravidelných kurzov, sieťovanie priaznivcov vlny a rôzne osvetové aktivity, ktoré majú napomáhať zlepšeniu situácie ovčej vlny na Slovensku.
V r.2019 som sa zúčastnila vďaka získanému štipendiu niekoľkodňového vzdelávacieho seminára PLYAway v Kansas City v USA a absolvovala viacero kurzov pod taktovkou skvelých amerických lektoriek. V Kuvajte som sa v tom istom roku zúčastnila predajnej výstavy európskych umeleckých remeselníkov pod záštitou organizácie World Crafts Council.
Týmto životom kráčam s menami Ľubica Noemi, nie je to na zahodenie mať po boku práve tieto dve :-))…
Som skôr remeselník než výtvarník, i keď som k umeniu pričuchla štúdiom na VŠVU v Bratislave. Verím, že krása zachráni svet, robí mi dobre obklopovať sa vecami, ktoré nesú pečať a dobrý zámer tvorcu…a snažím sa tak aj tvoriť. Som milovník dizajnu, tanca, kníh, textilu, ručných prác, ilustrácie, mytológie. Som veľmi mama troch synov, ktorí sú (v nespočetných významoch slova) najväčšia škola môjho života. Okrem VŠVU som vyštudovala religionistiku na FiFUK v Bratislave, pretože som odjakživa nadšený pozorovateľ posvätna, života, jeho ciest a vrstiev.
Tieto stránky sú o tvorivej ceste, nie ľahkej, ale neopustiteľnej. Vedie cez umenie, ručné práce, staré ručné práce a estetiku až k štýlu, recyklácii a tancu niekde v modravej diaľke. Dodnes ľutujem, že som z textilnej tvorby prestúpila na grafiku, pretože moja textilácka duša sa odvtedy aj tak ťahá len za vláknami, priadzou a látkou. Po oravskej babičke som podedila krosná, kolovrat, truhlicu plátna a baly jej ručne natkaných kobercov…vlákna bežiace nám pomedzi prsty sa ťahajú cez generácie až do našich súčasných domácich kútov a mňa nesmierne baví ich rukami a srdcom sledovať.
Ďakujem za vytvorenie videa spoločnosti Staritup a Nadácii Slovenskej Sporiteľne. Je to mininahliadnutie, skôr náladovka než informačne nosná vec, ale dúfam že nás všetkých nachutí na viac! 🙂