Paravan z ručne pradenej vlny – CYKLUS

K týmto epickým kúskom sa veru ťažšie píšu popisy ako k pradienkam 🙂

Remeslo je moja láska, ale z času na čas sa ozve ten umelecký kúsok duše, ktorý spomína na ateliéry na VŠVU a zacnie sa mi po obraznosti a väčšom projekte, ktorý by nebol iba o remesle a technike. Zachce sa mi dlhšie pripravovať, spúšťať sa do neprebádaných miest v myšlienkach, venovať sa dlho dlho (a kľudne na etapy) tvorbe a mať kde na všetko na pár hodín zabúdať. Ponárať sa do vznikania a pohybov prstov, ohýbať línie, tvoriť štruktúry a plochy.

Samozrejme, že som chcela taký kus vyrobiť aj z vlny. Ako poctu. Veľa pocty slovenskej vlne. Pretože tento paravan je na kompletku zo slovenských ovečiek, ktorých vlna mi prešla rukami od špinavého rúna, cez triedenie a pranie, pradenie, česanie a vytkávanie, až do obrazov.

Nájdete tam nitky tenké aj hrubé, spradené priadze aj kusy prameňov vlny. Farby sú prírodné, biele, šedé, čierne a hnedé, čosi lamy a alpacy a z ovečiek Ouessantky, Valašky, Suffolky, Vresovú ovcu.

A názov Cyklus – nemá byť len o tom že niečo má viac častí. Má byť aj o našej vlastnej cyklickosti, o žene a Lune, o premenlivosti, mäkkosti, poddajnosti aj pevnosti, o líniách a oblúkoch, o umení aj štruktúre v ktorej sa meníme a tvoríme. O mikrokozme a makrokozme, o plynutí, o hĺbkach a vnoreniach pod hladinu i nádychoch nad ňou. O celku, ktorý tento cyklus vytvára, o oblohe a zemi.

Dobre mi je keď sa naň dívam a budem rada, keď bude tak dobre komukoľvek, v koho domácnosti nájde svoje miesto.

Tento kúsok sa samozrejme nebude nikdy takto identicky opakovať 🙂