Tí, ktorí pracujú s priadzou rôzneho typu, ale hlavne s vlnou, či už pradú, háčkujú, pletú, alebo plstia, vedia, že táto záľuba hraničí s obsesiou. Raz vláknam prepadnete a už sa z toho tak ľahko nevylížete 🙂

Keď som začala produkovať priadze na predaj, bolo to hlavne o merine a krásnych farbách. Hovorila som si: veď predsa keď človek bude mať zaplatiť viac peňazí za pradeno, určite bude chcieť jemnučkú vlnu. A áno, je to najčastejšie tak. Ale ako som sa zanárala hlbšie a hlbšie do vlny (ach, už len tá predstava x-)), zisťovala som, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Merino sa jednoducho nehodí na všetko.

Na svete je okolo 1000 plemien oviec. Každá bola šľachtená s nejakým cieľom – na mäso, mlieko, množstvo mláďať, odolnosť, krotkosť, vlnu, zmiešaný úžitok a rôzne kombinácie toho všetkého. Ak by sa preferovalo iba merino, amen tma pre všetky ostatné typy vlny….a to by bola neskutočná škoda.

Priznajme si to – zhýčkaní sme 🙂 Ja viem, všetci si pamätáme tie hrozné pichľavé svetre krabicového tvaru, ktoré sa v určitom bode našich životov vyskytli…ale verte mi, medzi najjemnejším merinom a najdrsnejšou vlnou existuje množstvo medzistupňov. A ak chcem merino pre dieťa, alebo luxusnú šatku, ktorú budem nosiť omotanú okolo krku, merino je fajn. Ale použiť ho na ponožky alebo tašku, vrchné oblečenie, koberec…čokoľvek, čo vyžaduje odolnosť a trvácnosť, je vyložene chyba.

Ďalším bodom, ktorý som po čase začala brať do úvahy, je ten neskutočný rozpor: u nás chovatelia nevedia čo s vlnou, po ostrihaní sa páli, zakopáva, vyhadzuje….v lepšom prípade si ju vezme strihač. Všeobecne však za vlnu nikto takmer nič moc nedostane, ale za strihanie oviec zaplatí majlant. A my si potom kúpime vlnu zo zahraničia. Niečo mi na tom neštimovalo 😀 A čím viac som sledovala rôzne iniciatívy v zahraničí, tým som bola zvedavejšia na to, aká vlna je u nás doma. Časy, kedy sa tu chovali len cigaje a valašky, sú preč, dnes je tu väčšia rozmanitosť plemien – a i keď nie som farmár, trúfam si tvrdiť že 99% z týchto plemien je možné využiť aj na vlnu.

Začala som si teda zháňať malé vzorky a postupne skúšam, ako sa s ktorou vlnou pracuje a na čo je vhodná. Je to beh na veeeeeľmi dlhú trať, ale ak vás láka vlna, pozývam Vás občasne nakuknúť do mojich experimentov 🙂 Budem zároveň veľmi rada, ak pridáte vlastne skúsenosti, všetci sa stále učíme a viete ako to je: čím viac viem, tým viac viem že nič neviem 😀

     Those working with fibres, especially with wool, it is long known that spinning, knitting, crocheting, dyein, or felting can easily grow into an obsession. Once you are hit by the fibre bug and you may never recover 🙂

When I started to sell handspun yarns, it was all about merino and those beautiful colours. I told myself – well if someone is to pay a lot more for the skein, it better be soft as a cloud. And it was, and they sold and all….but going still deeper into the wool topic (ah the sound of that x-)), I found out not everything is gold that glitters…Merino simply is not fit for everything.

There is around 1000 sheep breeds in the world, every one of them bred for a certain purpose: meat, milk, lambs, resilence, dormancy, mixed benefit and all combinations of those. If we prefer only merino, it is simply such a waste of all the others.. Let’s face it – we are spoiled. I know, we all do remember those scratchy boxy sweaters we encountered in some point of our lives…but believe me, between the softest merino and that old sweater there are a lot of more pleasant possibilities. Merino is a good choice, if I want a baby hat or a next-to-skin shawl, but to use it for socks, bag, outer garment or a carpet is going to be a plain mistake.

Next thing I learned to take into account, is the unbelievable paradox: our farmers have nowhere to put the wool, once it is shorn, so it gets burned, buried or wasted (in a very good case the shearer takes it)…and then we buy an expensive wool from abroad. That simply is not right. And the more I watched and listened to more experienced fibre-people and initiatives from different countries, the more intrigued I became to know what is my local wool. We have today much more breeds in Slovakia than the Tsigai and Walachian, as it once were, and I believe that up to 99% ot these breeds‘  wool is perfectly suitable to some good use.

Therefore, I began to collect small samples of local wool of various breeds and I am gradually experimenting with them as to how do they behave, process, what is their use etc. I invite you to take a look at them along with me….and please, do add your own experience, if you have one! We all learn still and you know how it goes – the more I know, the more I know I know nothing 🙂